Dane a sankcie od roku 2026
Od začiatku roka 2026 platia prísnejšie pravidlá, ktoré výrazne zvyšujú daňové pokuty za neplnenie daňových povinností. Štát po viac než trinástich rokoch upravil dolné aj horné hranice sankcií s cieľom posilniť ich preventívny účinok a sprísniť prístup k porušovaniu daňových pravidiel. V praxi to znamená, že aj zdanlivo menšie administratívne pochybenia, ako je oneskorené podanie daňového priznania či nesplnenie registračnej povinnosti, môžu podnikateľov a firmy vyjsť podstatne drahšie než doteraz.
Najvýraznejšou zmenou je zjednotenie minimálnej hranice viacerých pokút na 100 eur, pričom pri niektorých porušeniach výrazne narástli aj maximálne sankcie. V článku sa pozrieme na to, ktoré daňové povinnosti sú od roku 2026 postihované prísnejšie, čo tieto zmeny znamenajú v praxi a na čo si dať pozor pri komunikácii so správcom dane. Vysvetlíme aj to, ako funguje nové zníženie pokuty pri jej rýchlom zaplatení a prečo môže ovplyvniť rozhodovanie daňovníkov v konkrétnych situáciách.
Konkrétne zmeny v daňových pokutách od roku 2026
Od 1. januára 2026 platia prísnejšie pravidlá pri sankciách za porušenie základných daňových povinností. Ide o výraznú zmenu, keďže dolné aj horné hranice viacerých pokút sa po rokoch zvýšili. Cieľom tejto úpravy je posilniť preventívny účinok sankcií a prispôsobiť ich súčasným ekonomickým podmienkam. Pre podnikateľov a firmy to znamená, že chyby, ktoré boli v minulosti sankcionované nižšími sumami, môžu mať od roku 2026 citeľne vyšší finančný dopad.
Dôležité je, že nové sadzby sa neuplatnia automaticky na každé rozhodnutie vydané v roku 2026. Rozhodujúce je, kedy došlo k samotnému porušeniu povinnosti. Ak rozhodujúca skutočnosť nastala až po 31. decembri 2025, správca dane už postupuje podľa nových pravidiel. Ak však ide o porušenie, ku ktorému došlo ešte v roku 2025, aj v prípade neskoršieho rozhodnutia sa použijú pôvodné sadzby.
Jednou z najvýraznejších zmien je zjednotenie minimálnej hranice viacerých pokút na 100 eur. Kým v minulosti sa spodná hranica pri niektorých porušeniach pohybovala na úrovni 30 alebo 60 eur, po novom je minimum vo viacerých prípadoch vyššie. Pri niektorých sankciách zároveň výrazne narástli aj horné hranice, čo dáva správcovi dane širší priestor pri posudzovaní závažnosti konkrétneho porušenia.
V praxi to znamená, že podnikatelia by mali venovať ešte väčšiu pozornosť termínom, registráciám, oznamovacím povinnostiam a komunikácii so správcom dane. Aj administratívne pochybenie, ktoré sa mohlo kedysi javiť ako menej závažné, môže mať po novom oveľa nepríjemnejší finančný dôsledok.
Prehľad zmien daňových pokút od 1. 1. 2026
| Sankcia za | Do 31. 12. 2025 | Od 1. 1. 2026 |
|---|---|---|
| Nepodanie daňového priznania v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1 | 30 až 16 000 eur | 100 až 30 000 eur |
| Nepodanie daňového priznania v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 | 60 až 32 000 eur | 100 až 60 000 eur |
| Nesplnenie registračnej povinnosti v ustanovenej lehote | 60 až 20 000 eur | 100 až 30 000 eur |
| Nesplnenie oznamovacej povinnosti v ustanovenej lehote | 30 až 3 000 eur | 100 až 10 000 eur |
| Nesplnenie povinnosti uloženej rozhodnutím správcu dane | 30 až 3 000 eur | 100 až 10 000 eur |
| Nesplnenie niektorej z povinností nepeňažnej povahy | 30 až 3 000 eur | 100 až 10 000 eur |
Od 1. januára 2026 sa oplatí venovať daňovým povinnostiam ešte väčšiu pozornosť. Vyššie sú totiž nielen minimálne, ale aj maximálne pokuty, takže aj zdanlivo menšie administratívne chyby môžu firmu alebo podnikateľa vyjsť podstatne drahšie.
Ktoré daňové povinnosti sú od roku 2026 sankcionované prísnejšie
V praxi sa sprísnené pravidlá najviac dotýkajú kľúčových procesov, na ktorých stojí každodenná komunikácia so štátom. Najčastejším strašiakom zostáva nepodanie daňového priznania včas. Ak podnikateľ nestihne riadny termín, riskuje sankciu, ktorá sa začína na 100 eurách a podľa novej stupnice môže dosiahnuť až 30 000 eur. Ešte prísnejší postih platí v situácii, keď subjekt nepodá priznanie ani po dodatočnej výzve správcu dane. V takom prípade môže maximálna pokuta dosiahnuť až 60 000 eur. Výraznejšie sa sprísnili aj sankcie za nesplnenie registračnej povinnosti, napríklad pri povinnej registrácii k DPH po prekročení zákonom stanoveného obratu, kde horná hranica pokuty vzrástla o 10 000 eur.
Nové sadzby sa netýkajú len daňových priznaní a registrácií, ale aj bežnej administratívnej súčinnosti. Ak firma nesplní oznamovaciu povinnosť pri dôležitých zmenách alebo nereaguje na povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, musí počítať minimálne so 100-eurovou pokutou. Rovnaká spodná hranica sa po novom vzťahuje aj na širšiu kategóriu povinností nepeňažnej povahy, kam patrí napríklad aj nepredloženie dokumentácie k transferovému oceňovaniu v stanovenej lehote. Práve pri týchto porušeniach je vidieť, že štát už administratívnu nedisciplinovanosť neposudzuje len symbolicky, ale výrazne prísnejšie. Pre firmy a podnikateľov je preto ešte dôležitejšie sledovať všetky lehoty, povinnosti a administratívne detaily.
Ako sa pripraviť na prísnejšie daňové pokuty v praxi
Pri prísnejších pravidlách, ktoré platia od začiatku roka 2026, je ešte dôležitejšie mať daňové povinnosti pod kontrolou. Keďže minimálne pokuty pri viacerých porušeniach vzrástli na 100 eur a pri závažnejších deliktoch sa výrazne zvýšili aj horné hranice sankcií, firmy aj podnikatelia by nemali nechávať administratívu na poslednú chvíľu. Základom je mať nastavené procesy tak, aby sa daňové priznania podávali včas, sledovali sa registračné lehoty a nezabúdalo sa ani na oznamovacie povinnosti, ktoré sa v praxi často podceňujú.
Dôležité nie je len sledovanie termínov v kalendári, ale aj celkový systém práce s daňovou agendou. Firmy by mali mať jasno v tom, kto zodpovedá za jednotlivé povinnosti, kto kontroluje splnenie lehôt a ako prebieha komunikácia so správcom dane. Hoci legislatíva umožňuje znížiť pokutu o jednu tretinu, ak je peňažné plnenie uhradené do 15 dní od doručenia rozhodnutia, stále ide skôr o riešenie následkov než o ideálny postup.
Z dlhodobého pohľadu je preto výhodnejšie investovať do prevencie, kvalitného poradenstva a spoľahlivých interných kontrol. Pravidelná kontrola povinností, včasná reakcia na výzvy a zodpovedný prístup k administratíve môžu firmám pomôcť nielen vyhnúť sa vyšším pokutám, ale aj udržať si dobrú daňovú disciplínu a menšie riziko problémov pri komunikácii s finančnou správou.
Ako funguje zľava z pokuty pri jej rýchlom zaplatení
Od 1. januára 2026 si môže daňový subjekt znížiť pokutu o jednu tretinu, ak vyrubenú daň zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia. V praxi to znamená, že namiesto celej sankcie zaplatí len dve tretiny jej výšky.
Pri vyšších sumách môže byť rozdiel výrazný. Ak je po kontrole dorubená daň 20 000 eur a pokuta by bola 9 000 eur, pri rýchlej úhrade sa zníži na 6 000 eur.
Treba však počítať s tým, že hoci je daň štandardne splatná do 45 dní, pre získanie zľavy sa lehota skracuje na 15 dní. Výhodou je, že daňovník ani po zaplatení nestráca právo podať odvolanie.
Zníženie pokuty o 33,33 % môže byť v niektorých prípadoch výhodné, no najistejším riešením stále ostáva predchádzať chybám včas.
Ako sa zmenili pravidlá pre zaokrúhľovanie v daňovom poriadku
- ak po zaokrúhľovanej číslici nasleduje číslica menšia ako päť, zaokrúhľovaná číslica zostáva bez zmen,
- ak po zaokrúhľovanej číslici nasleduje číslica päť alebo číslica väčšia ako päť, zaokrúhľovaná číslica sa zväčšuje o jednu
Čo sa oplatí vedieť pri uplatnení zľavy z pokuty
Pri znížení pokuty pri rýchlom zaplatení je dobré myslieť aj na širšie súvislosti. Tieto sankcie patria medzi všeobecné pokuty podľa Daňového poriadku, takže sa uplatnia vtedy, ak osobitný zákon pri konkrétnom porušení neurčuje inú, špeciálnu pokutu. Zároveň platí, že správca dane neurčuje výšku pokuty automaticky len podľa sadzby, ale prihliada aj na závažnosť porušenia, jeho trvanie, následky a index daňovej spoľahlivosti daňového subjektu.
Dôležité je aj to, že aj keď daňovník využije zľavu z pokuty, daň rýchlo zaplatí a následne sa úspešne odvolá, vrátenie zaplatenej sumy nemusí byť okamžité. V určitých prípadoch môže správca dane daňový preplatok zadržať, napríklad ak prebieha ďalšia kontrola alebo existujú zákonné dôvody na zabezpečenie inej dane. Aj preto je pri rozhodovaní o ďalšom postupe dôležité pozerať sa nielen na samotnú výšku zľavy, ale aj na širší kontext konkrétneho prípadu.
Často kladené otázky k daňovým pokutám od roku 2026
Daňové pokuty od roku 2026 priniesli viacero zmien, preto sme pripravili odpovede na najčastejšie otázky, ktoré sa s nimi spájajú.
Odkedy sa uplatňujú nové, vyššie sadzby pokút?
Nové hranice pokút sa vzťahujú na porušenia povinností, pri ktorých rozhodujúca skutočnosť nastala po 31. decembri 2025. Ak však správca dane uloží pokutu v roku 2026 za porušenie, ku ktorému došlo ešte v roku 2025, použijú sa pôvodné sadzby.
O koľko sa zvýšila minimálna hranica pokuty?
Minimálna hranica viacerých pokút sa od roku 2026 zjednotila na 100 eur. V porovnaní s predchádzajúcim stavom to pri niektorých porušeniach znamená nárast o 40 až 70 eur, v niektorých prípadoch aj viac než trojnásobne.
Ako funguje zľava z pokuty pri rýchlom zaplatení?
Ak daňový subjekt zaplatí dorubenú daň do 15 dní od doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, pokuta sa zníži o jednu tretinu. V praxi teda zaplatí len dve tretiny pôvodnej sankcie.
Dá sa proti rozhodnutiu odvolať aj po rýchlom zaplatení dane?
Áno. Rýchlym zaplatením dane daňovník nestráca právo podať odvolanie v zákonnej lehote. Ak je odvolanie úspešné, zaplatená suma sa stáva daňovým preplatkom.
Hrozia pri rýchlom zaplatení aj nejaké riziká?
Áno. Aj pri úspešnom odvolaní nemusí byť preplatok vrátený okamžite. V určitých prípadoch ho môže správca dane zadržať, napríklad ak prebieha ďalšia kontrola alebo existuje obava, že iná daň nebude uhradená.
Oplatí sa podať dodatočné daňové priznanie po začatí kontroly?
V niektorých situáciách vzniká paradox, že zľava z pokuty pri rýchlom zaplatení po kontrole môže byť matematicky výhodnejšia než zníženie sankcie pri dodatočnom priznaní. Aj preto môže byť rozhodovanie v praxi zložitejšie a závisí od konkrétneho prípadu.
Ako sa po novom zaokrúhľujú niektoré sumy v daňovom konaní?
Iné sumy ako samotná daň, preddavky, úroky či pokuty sa zaokrúhľujú matematicky na dve desatinné miesta. Ak je ďalšia číslica nižšia ako päť, číslo zostáva bez zmeny. Ak je päť alebo vyššia, zaokrúhľuje sa nahor.